Prvé zmienky o kolkárskom športe v Galante siahajú do roku 1912, keď v záhrade hostinca Ignácza Marksteina bola vybudovaná jednodráhová kolkáreň. O rok neskôr pribudli ďalšie dve dráhy, tiež pri hostincoch a stali sa atrakciou týchto zariadení nielen pre občanov mesta, ale aj pre široké okolie. Neboli to samozrejme čisto športové kolkárne. Slúžili hlavne na prilákanie zákazníkov do hostincov a kolkárske súboje sa niesli v znamení stávok či už o peniaze, alebo o nejaké „občerstvenie“ a trvali do hlbokých nocí.

      Kolkárne sa stali postupne temer povinným vybavením krčiem. Ich technické vybavenie sa začalo rýchlo vyvíjať. Zhutnený ílový povrch bol  postupne nahrádzaný drevom a neskoršie betónom.

Takto  vyzerala Galanta v období prvých kolkární v hostincoch na

začiatku 20. storočia .

Až po 2.svetovej vojne sa začali budovať asfaltové dráhy. Tiež gule boli najprv drevené, často nedokonalého tvaru, neskôr z gumy, s náplňami z olova, alebo bez nich a rôznej veľkosti. Veľakrát  sa stalo, že malá guľa preletela pomedzi kolky, bez toho aby niečo zvalila.

Spôsob hádzania bol úplne odlišný od súčasnosti. Hráči hádzali 1–3 hody, väčšinou bez rozbehu. Bolo to spôsobené tým, že kolky neboli ešte pokladané za vyslovene športovú disciplínu, ale za spôsob spoločenského vyžitia a hráči nemali športový úbor.

Zo začiatku táto hra bola výsadou „lepšej spoločnosti“. Kolky hrali dospelí hráči a mládež mohla akurát stavať kolky.

V Galante podľa spomienok pamätníkov boli ešte okrem už spomínanej kolkárne v Marksteinovom hostinci aj kolkárne v krčmách na súčasnej Športovej ulici  (Szabó kocsma), pri bývalej artézskej studni (Kálisch kocsma) a v krčme pri starej poliklinike (Politzer kocsma). Kolkáreň bola neskorej aj pri bývalej Sokolovni.

      Rozvoj kolkárskeho hnutia v Európe spôsobil, že kolky sa zo spoločenskej zábavy stali postupne plnohodnotným športom. Začali vznikať súťaže a tie si vynútili kvalitné kolkárne.

      Prvá asfaltová dvojdráhová kolkáreň v Galante bola vybudovaná v rokoch 1954–55.Jeden zo základných predpokladov pre vstup do organizovaných súťaží bol splnený.Druhým predpokladom bol vznik kolkárskeho oddielu. Kolkársky oddiel Spartak Galanta vznikol v roku 1956.

Vybudovanie kolkárne v Galante nebolo samoúčelné. Všetci, ktorí sa tejto stavbe venovali boli zanietení kolkári telom a dušou a ich cieľom bolo hrať kolky v organizovanej súťaži.

Už počas výstavby chodili pomerne často trénovať na jednodráhovú kolkáreň do Seredi. V rokoch 1955/56 chodili trénovať do Trnavy, na kolkáreň ČSD a neskôr na kolkáreň Kovosmaltu (TAZ) Trnava.

V roku 1956 po dokončení kolkárne založila skupina nadšencov, kolkársky oddiel SPARTAK GALANTA. Zakladajúcimi členmi oddielu boli vlastne všetci tí, ktorí kolkáreň stavali. Boli to Jozef Toman, Anton Klíma, Arpád Čonga, Michal Horváth, Štefan Tóth, Ján Krajčík, Peter Masár, František Drga, Michal Bičan, Viliam Nemček, Martin Párkány st. a Karol Kohút.

Prvým predsedom oddielu sa stal Anton Klíma a tajomníkom Štefan Tóth.

Mužstvo bolo prihlásené do krajskej súťaže od ročníka 1956/57 začalo hrávať majstrovské zápasy. Zo začiatku to bolo v zostave Krajčík, Klíma, Toman, Tóth, Drga,Čonga a neskôr Masár.

Prvými súpermi Galanty v krajskom prebore boli Piešťany,  Stará Turá, Tlmače, Myjava, Pezinok, Energia Bratislava, Spoje Bratislava, Matador Bratislava, Nitra, Zlaté Klasy (vtedy Rastice), Cukrovar Trnava,Zlaté Moravce a Regena Bratislava.

V roku 1956 títo obetaví ľudia a zanietení športovci položili základy organizovaného kolkárskeho športu v Galante.

STAVBA KOLKÁRNE

        Základy organizovaného kolkárskeho oddielu sa v Galante začali formovať v roku 1953. V tom období sa dala dohromady skupina športovcov, ktorých kolky veľmi bavili, a nepravidelne ich hrávali. V tom čase prišiel Ján Krajčík, ktorý sa zaoberal stavebnou činnosťou s nápadom, aby si postavili vlastnú kolkáreň. Začali sa obzerať po vhodnom objekte a našli ho !

Bola to časť objektu podniku ZPS Galanta, v ktorom sa skladoval stavebný materiál potrebný pre výstavbu bytov. Objekt bol po ukončení prác určený na zbúranie.

Akým spôsobom chlapci objekt získali, už si nikto nepamätá, nevieme ani aké tomu predchádzali jednania na úradoch. Oficiálne správy z tlače hovoria, že objekt bol odkúpený…Zlé jazyky hovoria, že Jožko Toman stavbu  „kúpil“ za fľašu rumu.

Dnes je to už jedno. Hlavné je to, že v roku 1954 sa začalo s budovaním dvojdráhovej asfaltovej kolkárne.

Pod organizačným vedením štvorice Anton Klíma, Arpád Čonga, Ján Krajčík  a Jozef Toman sa do práce pustili Štefan Tóth, Peter Masár, Viliam Nemček, Martin Párkány st., Michal Bičan a František Drga.

Stavbe kolkárne venovali temer všetok svoj voľný čas. Každý musel naplno prejaviť svoje schopnosti a jednotlivé etapy stavby sa prejednávali za pochodu.   

Materiálnu pomoc získali stavitelia od predchodcu TOS Galanta podniku UMEZ (Ústav mechanizace zemědělství, neskôr MEPOD – mechanizácia poľnohospodárstva ).

Obrovská vôľa a túžba splniť si svoj sen priniesla ovocie v roku 1956, keď bola kolkáreň dokončená.  Skupina kolkárskych nadšencov vybudovala v krátkom čase brigádnickým  spôsobom kolkáreň, ktorá spĺňala všetky kritériá potrebné na vstup do organizovanej súťaže.

Dnes sa nám to zdá nepredstaviteľné tráviť všetok svoj voľný čas výstavbou kolkárne, ale vtedy to bolo samozrejmé. Bol to obraz doby.

Do kolkárne boli zabezpečené vtedy špičkové tzv. Matějkove kolky z Moravy. Boli vyrobené z jaseňového dreva a pri ich zhodení vydávali porcelánový zvuk.

PÔSOBENIE KOLKÁROV GALANTY V SÚŤAŽIACH

1956–1969 Majstrovsvá kraja (Krajský prebor)

V  počiatočnom období existencie najprv ako Spartak Galanta,  neskoršie ako Spartak DŠO Galanta hralo mužstvo temer v rovnakom stabilnom zložení.  Dôvodom bol pri dobrej výkonnosti pomerne nízky vekový priemer okolo 30 rokov a úzky káder hráčov.  Napríklad po jesennej časti Krajského preboru v ročníku 1959–60 bolo mužstvo na 2.  mieste.  Hráči Klíma a Čonga boli držiteľmi 1. výkonostnej triedy a ďalší štyria boli držiteľmi 2. výkonostnej triedy.

Najstaršia zachovaná fotografia kolkárov Galanty. 

Fotografia z nástupu mužstiev pred majstrovským zápasom s Trenčianskou Teplou z roku 1956.  Mužstvo Spartaka Galanta vpravo v tielkach.  Úplne vpravo stojí vedúci mužstva Dezider Fehér, od neho smerom do stredu stoja Štefan Tóth, Ján Krajčík, Martin Párkány st.,  Peter Masár, Jozef Valenský a Anton Klíma.  

V zápasoch nastupovali nasledovní kolkári : Arpád Čonga , Anton Klíma, Štefan Tóth Peter Masár, Ján Krajčík, Karol Kohút,  Martin Párkány st.,  Michal Bičan, František Drga, Jozef Toman a neskôr Jozef Valenský.  

Súpermi v Krajskom  prebore boli mužstvá : Piešťany, Stará Turá, Tlmače, Myjava,   Pezinok, Energia Bratislava, Spoje Bratislava, Matador Bratislava, Regena Bratislava Nitra, Cukrovar Trnava, Trenčín, Trenčianska Teplá, Zlaté Klasy (vtedy Rastice), 

Zlaté Moravce, atď.

Začiatkom šesťesiatych rokov začali hrávať ďalší hráči Attila Barczi, Alexander Benian Juraj Makai, Martin Párkány ml.,  Oskár Párkány a Michal Kiss.  

V roku  1964 kolkársky oddiel prešiel pod spoločnú Telovýchovnú jednotu Slovan NV Galanta.  Zlepšili sa tým materiálne podmienky oddielu a mužstvo postupne dozrelo na vyššiu súťaž.

Fotografia vyhotovená pred zápasom  Krajských majstrovstiev

v Trenčíne v roku 1958.  

Spartak Galanta v tielkach zľava stojaci Martin Párkány st.,  

Karol Kohút, Anton Klíma, úplne vpravo stojí vedúci mužstva

Dezider Fehér. 

Zľava klačia Štefan Tóth,Ján Krajčík a František Drga.  

1969–1972 Zlatá éra Galantských kolkov

V rokoch 1969–72 mužstvo Galanty zaznamenalo mimoriadny, málo vídaný výkonnostný vzostup a tri krát postúpilo do vyššej súťaže.  

V ročníku 1969/70 sa mužstvo Galanty stalo víťazom krajského preboru o jeden bod pred Piešťanmi a zaznamenalo historicky prvý postup do vyššej súťaže -  divízie.  

O tento postup sa zaslúžili hráči : Anton Klíma, Štefan Tóth, František Drga, Alexander Benian, Attila Barczi, Juraj Makai, Karol Kohút, Martin Párkány st.,  Martin Párkány ml.,  Oskár Párkány, Jozef Kiss a Ján Krajčík.   Hneď v nasledujúcej sezóne 1970/71 sa mužstvo napriek prevládajúcim pesimistickým predpovediam zdravo zaťalo a vybojovalo v divízii 1.  miesto a postúpilo do 2. Slovenskej národnej ligy.  Postup vybojovali nasledovní hráči : Klíma, Barczi, O. Párkány, Benian Drga, Tóth a Čonga, ktorý sa vrátil z pôsobenia v Bratislave, kde ako hráč Energie Bratislava sa stal štvornásobným majstrom ČSSR. V Galante sa stal hrajúcim trénerom a výraznou mierou svojimi veľkými skúsenosťami a hráčskym umením prispel k postupu. 

Hráči A mužstva aj B mužstva podávali vyrovnané, stabilné výkony a výborná tréningová morálka dávala predpoklady k ďalšiemu zlepšovaniu výkonov.  Po rekonštrukcii sa radikálne zlepšili priestory kolkárne, dráhy aj jej zariadenie.

Zrejme eufória z vynikajúcich výsledkov  A mužstva pomohla k postupu aj kolkárom Slovana NV Galanta B.  Postúpili z Krajského preboru do vtedy výborne obsadenej divízie.  O úspech B mužstva sa zaslúžili Jozef Filo, Jozef (Gusti) Špaček, Imrich Pinke, Ernest Szász, Juraj Makai a František Pilcz.  

         Keď v roku 1971 Slovan Galanta postúpil do 2. Slovenskej národnej ligy,  parametre kolkárne už nespĺňali žiadne potrebné kritériá.  Ani športové, ani spoločenské, ani hygienické.  Bolo nutné urobiť generálku kolkárne. 

Na vtedajšiu dobu bolo úplne samozrejmé, že sa to robilo svojpomocne brigádnickou prácou celého kolektívu. 

Dráhy aj priľahlé miestnosti kolkárne boli zrekonštruované.  Bola obnovená izolácia strešného plášťa a zriadili sa hygienické zariadenia, ktoré dovtedy v kolkárni vôbec neboli !  Celá rekonštrukcia bola zvládnutá do začiatku nového súťažného ročníka. 

Materiálnu pomoc dostal kolkársky oddiel od patronátneho podniku TOS Galanta, dlhoročného  podporovateľ  kolkárskeho športu. 

V tom období nosil kolkársky oddiel názov Slovan TOS Galanta.   

Dráhy aj priľahlé miestnosti kolkárne boli zrekonštruované.  Bola obnovená izolácia strešného plášťa a zriadili sa hygienické zariadenia, ktoré dovtedy

v kolkárni vôbec neboli.

 V ročníku 1971/72 skončilo družstvo Slovana Galanta v 2. lige západ na 5. mieste. Toto umiestnenie znamenala najväčší úspech v histórii Galantských kolkov.  Pred sezónou 1972/73 prišlo k reorganizácii kolkárskych súťaží.  Z dvoch skupín 2. ligy – západ a východ  postúpilo prvých 5 družstiev a vytvorili jednu desaťčlennú 1. Slovenskú národnú ligu, ktorej účastníkom sa stal aj Slovan Galanta a dve desaťčlenné 2. ligy  západ a východ.

1973 – 1983 Pôsobenie v 1. Slovenskej národnej lige

Zlatá éra Galantských kolkárov, bola teda po trojnásobnom postupe odmenená možnosťou hrať 1. SNL.  Káder mužstva bol stabilizovaný.  Vekový priemer 34 rokov dával predpoklady že aj v tejto súťaži môže hrať Galanta významnú úlohu.  Po rekonštrukcii sa radikálne zlepšili priestory kolkárne, dráhy aj jej zariadenie.

Víťazná atmosféra, ktorá zavládla v celom oddieli sa ešte znásobila príchodom hrajúceho trénera Arpáda Čongu.  Hráči A mužstva aj B mužstva podávali vyrovnané, stabilné výkony a výborná tréningová morálka dávala predpoklady k ďalšiemu zlepšovaniu výkonov. 

Tieto priaznivé okolnosti prilákali do kolkárne aj mládež a v ročníku 1971/72 bol do krajskej súťaže prihlásený aj dorast.  Hráčmi dorasteneckého tímu boli L.  Šárközi, P.  Žuškovič, J.  Tomeček, Patócs a Hrobarek. V krátkom čase pribudli Brinďák, Bartoš,  Ivan Baboš a Tibor Pivko.   

Zostava Slovana NV Galanta, ktorá sa  najviac pričinila o postupy do vyšších súťaží v rokoch 1969 – 1972.  Autor: J.Keppert

Zľava stoja : Štefan Tóth, Attila Barczi, Alexander Benian

Zľava kľačia : Oskár Párkány, Arpád Čonga, Anton Klíma 

Vo februári 1976 bol na výročnej schôdzi kolkárskeho oddielu zvolený nový výbor v zložení predseda Pilcz, podpredseda Barczi, tajomník Szász, hospodár Tóth a pokladník Šárközi.   

Fotografia z 12.  marca 1977 pred zápasom v Partizánskom.  

Vzadu zľava stoja :   Juraj Makai,  Alexander Benian,  Attila Barczi         

                                    a Ľudovít Šárközi

Vpredu zľava stoja :  František Pilcz,  Ernest Szász a Oskár Párkány

V 1. SNL Galanta v súlade s predpokladmi účinkovala veľmi úspešne.  Hrala vyrovnané zápasy aj so špičkovými súpermi, o čom svedčia aj titulky z vtedajšej tlače (Hlas ľudu, Šport)  Raketový štart Galanty po víťazstve v 1.  kole SNL na pôde favorita Lokomotívy Vrútky,  Opäť Galanta po víťazstve na pôde Chemosvitu Svit atď.

Postup do 1. SNL však priniesol ďalší problém.  Podľa propozícií kolkárskeho zväzu túto súťaž bolo možné hrať len na štvordráhových kolkárňach.  Počiatočným riešením bolo, že Galanta hrávala v rokoch 1975–77 domáce zápasy v Hlohovci a neskôr jesennú časť ročníka 1977/78 v Šali.  Určite to neprispelo k zlepšenej výkonnosti, pretože tréningy boli v Galante a zápasy sa hrali vlastne všetky na vonkajších dráhach.  Napriek tomu kvalita družstva sa prejavovala a umiestnenie v tabuľke bolo od 5.  do 8.  miesta. 

Definitívnym riešením tejto nie celkom ideálnej situácie bola výstavba  vlastnej modernej štvordráhy v rámci areálu Domu športu v Galante.

STAVBA ŠTVORDRÁHOVEJ KOLKÁRNE

      Sobota 21. januára 1978 sa významne zapísala do histórie kolkárskeho športu v Galante.

V úvode odvetnej časti ročníka 1977/78 Slovenskej národnej ligy prvý krát padali kolky v majstrovskom zápase.  Na novučičkej štvordráhovej kolkárni s automatickými stavačmi  privítal účastník SNL Slovan NV Galanta v majstrovskom zápase Iskru Partizánske.

Ale poďme po poriadku.

      V roku 1971 bolo na Okresnom výbore telovýchovnej organizácie v Galante rozhodnuté, že v spolupráci s MsNV v rámci akcie Z sa vybuduje Dom športu, ktorý bude stánkom pre stolný tenis, box,  gymnastiku,  kulturizmus, vzpieranie, basketbal,   hádzanú a plávanie.

V tejto etape sa s kolkárňou ešte nepočítalo.  V októbri 1972 sa začalo s prípravou stavby a iste aj postup kolkárov Galanty do II. SNL v ročníku 1971/72 presvedčil kompetentných aby do plánu výstavby v Dome športu zahrnuli aj vybudovanie modernej štvordráhovej kolkárne.

Nový objekt začali stavať v roku 1973. Veľký podiel na výstavbe mali dôchodcovia, pracovníci MsNV v Galante pod vedením p.  Eliáša.  Kolkáreň sa stavala pomerne dlho.  Objektívnou príčinou prerušovania prác bolo premiestňovanie pracovníkov na výstavbu predškolských zariadení, ktoré boli pre mesto prioritou.  Problémy boli aj so zabezpečením konečných úprav stavby a dodávkou zariadenia (dodávka a montáž stavačov a elektroniky). Nakoniec sa ale všetko zvládlo, a dielo v hodnote 2 milióny 99 tisíc Kčs bolo úspešne odovzdané.

Počas posledných mesiacov venovalo asi 30 členov oddielu na dokončenie kolkárne všetky sily a schopnosti.  Viacerí tam takpovediac „spávali“.  Aj hráči, ktorí mali nastúpiť na prvý zápas na novej kolkárni strávili pri ukončovacích prácach celú noc . Nad ránom ešte hádzali prvé skúšobné hody .

Chvíľka oddychu pri stavbe novej kolkárne bola venovaná fotografovi

 A o deviatej hrali.. .  Bez tréningov a poriadne unavení a „nafetovaní“ od lepidiel, ktorých sa nadýchali pri ukončovacích prácach.

Zápas nedopadol dobre, únava sa prejavila a Galanta prvý zápas na novej kolkárni prehrala.  Slávnostnú atmosféru to ale nenarušilo.

Nový kolkársky stánok spĺňal všetky kritériá a patril medzi najmodernejšie na Slovensku. 

Do histórie patrí aj zápis z prvého zápasu :

14. kolo 1. Slovenskej národnej ligy v kolkoch

Galanta – štvordráhová kolkáreň v Dome športu, sobota 21. 1. 1978 o 9:00 hod.  :

Slovan NV Galanta : Iskra Partizánske   4570 : 4616

za Galantu : Barczi 736,Benian 787,Párkány 752,Klement 726,Pilcz 754,Szász 815

za Partizánske vonč 764,Žiško 777,Vavrinec 749,Kotes 768,Truska 780,Chochol 778

Ernest Szász z Galanty výkonom 815 zvalených kolkov ustanovil základný rekord dráhy na 200 hodov združených. 

Na výročnej konferencii TJ Slovan NV Galanta vyhodnotili spomedzi všetkých oddielov ako najlepší kolkársky oddiel a udelili mu titul „Vzorný oddiel II.  stupňa“.  

V roku 1978 prišla zo susedného Sládkovičova veľká posila, keď do Galanty prestúpili traja kvalitní kolkári.  Silvester Hrbán, dlhoročný výborný kolkár Sládkovičova a účastník mnohých krajských a oblastných výberov, talentovaný mladý kolkár Jozef Pivko, ktorý už mal za sebou úspechy na majstrovstvách Slovenska a ČSSR juniorov a tri roky najvyššej kolkárskej súťaže za Inter Bratislava a výborný kolkár s predpokladmi zaradiť sa do A mužstva Vincent Nedoma.  

V nasledujúcich ročníkoch Galanta pokračovala v dobrých výkonoch a skončila v 1. SNL tri krát na 6. mieste a raz na 5. mieste.

Galantskí kolkári si na novú štvordráhu veľmi rýchlo zvykli a podávali na nej výborné výkony.  Súperi to nemali v Galante ľahké.  O kolkárni sa hovorilo, že je to najťažšia kolkáreň v 1. SNL.  Každý výkon na 200 hodov združených nad 800 kolkov bol považovaný za výborný. 

V mužstve Slovana Galanta v tomto období nastupovali na zápasy nasledovní hráči :

Štefan Tóth, Attila Barczi, Alexander Benian, Oskár Párkány, Ernest Szász, František Pilcz, Vincent Nedoma, Jozef Pivko, Ivan Baboš, Silvester Hrbán, Juraj Makai, Imrich

Pinke, Štefan Klement, Ján Tomeček,  Juraj Pivko, Tibor Pivko, Ľudovít Šárközi 

a Alexander Bánoczký.

A potom prišiel ročník 1982/83 a koniec zlatej éry Galantských kolkov.

Počas celého ročníka nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo stať niečo zlé.  Galanta sa pohybovala v obligátnom strede tabuľky.  Lenže prišla čierna mora kolkárskych súťaží – reorganizácia.  V prípade postupu je to príjemná záležitosť, ale v prípade zostupu sa to chápe ako nespravodlivosť kdesi zhora a zanechá to na mužstve hlboké stopy.  Z dôvodu reorganizácie súťaží vypadávalo v tomto ročníku 1. SNL až 5 mužstiev.

V konečnej tabuľke mali oddiely na 5. –8.  mieste 22 bodov.  Bohužiaľ najhorší priemer zvalených kolkov mala Galanta a to znamenalo 8. miesto a vypadnutie zo súťaže.

Bola to po jedenástich úspešných ročníkoch v 1. SNL pre Galantských kolkárov športová tragédia.  Chýbal jediný „bodík“.     

 Mužstvo Slovana Galanta z roku 1980 pred zápasom 1. SNL . Autor J.Keppert

Galanta : Spišská Nová Ves

Stojaci zľava : Ernest Szász, František Pilcz,  Jozef Pivko

Kľačiaci zľava : Silvester Hrbán, Ivan Baboš, Oskár Párkány. 

1984 – 1990 Pokusy o návrat do SNL

Po vypadnutí z 1. SNL nastalo obdobie pokusov o návrat do tejto súťaže,  ale tak ako sa už veľakrát v histórii potvrdilo, postúpiť je oveľa ťažšie,  ako udržať sa vo vyššej súťaži. 

Galanta bojovala v krajskej súťaži I.  triedy stále o najvyššie priečky.  V rokoch 1984 – 1990 sa  neumiestnila nižšie ako na 4.  mieste.  Napriek tomu to na postup nestačilo. 

V tomto období Galantu reprezentovali Szász, Pilcz, Bánoczký, Tomeček, Šárközi, Juraj Pivko, Jozef Pivko, Hrbán, Barczi,  Nedoma, Baboš, Oskár Párkány, Rácz, Makai, Suchopa a Tibor Pivko.  

V roku 1990 však predsa prišla šanca na postup do Slovenskej národnej ligy. Napriek tomu, že Galanta skončila v konečnej tabuľke na 4.  mieste stretla sa na neutrálnej pôde v Zlatých Klasoch s Matadorom Bratislava, ktorý skončil v krajskej súťaži -  Bratislava tiež na 4.  mieste o postup do  SNL. 

Galantskí kolkári sa chopili príležitosti a zvíťazili pomerne hladko a zabezpečili si v novom ročníku 1990/91 účasť v západnej skupine  SNL. 

Tu je zápis zo stretnutia :

30.  júna 1990   kolkáreň  Zlaté Klasy :

Matador Bratislava : Slovan Galanta        4748 : 4846    ( – 98 + )

Za Matador : Brumetič 794, Šavara 775, Raab 793, Poloprudský 821, Néma 787, Mačaj 778

Za Galantu  : Pilcz 804, Jozef Pivko 844, Čeleda 819, Hrbán 780,  Szász 822, Barczi 777    

Napriek peknému úspechu sa v ďaľších rokoch  ukázalo, že pokles úrovne Galantských kolkov  sa nepodarilo zastaviť.  

1991 – 2003 Hore aj dolu..  .   

Napriek veľkej radosti z postupu a počiatočnej eufórii sa úspešné pôsobenie v SNL z rokov 1973 – 1983  už nepodarilo zopakovať.  V ročníku 1990/91 Galanta skončila na 5. mieste, v ročníku 1991/92 na 9.  mieste.

Silvester Hrbán, spoľahlivý a veľmi obľúbený hráč sa z rodinných dôvodov odsťahoval do Jeseníku v Českej republike a ukončil po štrnástich rokoch svoje pôsobenie v Galante.  Bola to veľká strata, ale napriek tomu Slovan Galanta skončil v ročníku 1992/93 na peknom 4. mieste.

Vznik Slovenskej republiky 1.  januára 1993 priniesol do kolkárskych súťaží viacero zmien.  Vznikli prvé ligy mužov aj žien po 10 družstiev  a dvanásťčlenné druhé ligy západ a východ. 

Galanta v 2.  lige západ v ročníku 1993/94 skončila na 9. mieste. 

Nepresvedčivé výkony v súťaži spôsobili,  že v ročníku 1995/96 skončila Galanta v 2. KL Západ na 10.  mieste, čo znamenalo zostup do 3.  kolkárskej ligy Trnavského kraja.  

Káder mužstva tvorili Barczi, Szász, Pilcz, Daniel Pivko, Jozef Pivko, Čeleda, Rácz a Oskár Párkány.  Nakoľko s výkonmi kolkárov nebola spokojnosť, postupne do mužstva boli zaradení Ferdinand Mikuš,  Jozef Jeriga  a neskôr Jozef Butko.  Za A mužstvo začal od roku 1997 hrávať aj dlhoročný člen B mužstva Ján Suchopa, ktorý s kolkami začal už v roku

1975 a ktorý do mužstva priniesol dlhoročné skúsenosti a bojového ducha..   

Od sezóny 1995/96 v najvyšších kolkárskych súťažiach súťažiach začal platiť systém bodovania.  Podstatou tohto systému bolo, že v zápasoch nerozhodovali len zvalené kolky.  Mimoriadne dôležité sa stali výsledky vzájomných súbojov jednotlivých hráčov, ktorí hrali proti sebe a mohli získať v týchto minisúbojoch až tri body.  Družstvo, ktoré celkovo zvalilo viac kolkov získalo štyri body, pri remíze dva.  O výsledku stretnutia rozhodlo väčšie množstvo bodov.  Mohlo sa stať, že mužstvo, ktoré zvalilo viacej kolkov prehralo, lebo bodové skóre bolo v jeho neprospech.  

V 3. kolkárskej lige Trnavského kraja sa Galanta po 8. mieste v ročníku 1996/97 umiestnila na 2.  mieste v ročníku 1997/98. 

Po ukončení súťaže mužstvo Galanty opustil dlhoročný hráč a opora Ernest Szász.  Zdravotné problémy mu nedovoľovali naplno sa venovať kolkom.  Po niekoľkomesačnej prestávke prestúpil do novozaloženého oddielu Supramat Tešedíkovo, kde hrá doteraz. V rokoch 1997 – 1999 hrali v 3.  kolkárskej lige Trnavského kraja dve mužstvá Slovana Galanta.  Zaujímavé boli derby zápasy Galanta „A“ : Galanta „B“. 

Stúpajúci trend výkonnosti priniesol v ročníku 1998/99 víťazstvo v 3. KL TT kraja a postup do kvalifikácie o účasť v 2. KL muži západ.

V kvalifikácii sa stretli víťazi tretích líg Chirana Stará Turá, Inter Bratislava „C“ a Slovan Galanta.  Mužstvo Galanty bolo úspešné, zvíťazilo a zabezpečilo si spolu s druhým  Interom „C“ postup do 2. kolkárskej ligy západ. 

Zápis z kvalifikačného turnaja :

5. júna 1999         kolkáreň Modranka              rozhodca : Jozef Královič

1.  miesto     Slovan Galanta                         4881

                    Jozef Pivko 843, Suchopa 850, Butko 802, Párkány od.  50.                                        

                    hodu Barczi 818, Čeleda 766,  Rácz 802

2.  miesto       Inter Bratislava „C“                   4814

                     I.  Baboš 846, Guniš 788, Lapoš 835,  Ivančík 783, Uríča 801,          

                     Kifusz 761 

3.  miesto       Chirana Stará Turá                  4789

                      M.  Schmidl 813, Sadloň 762, A.  Schmidl 770, Hochel 837,

                      Minarech 842, Pecuš 765

V nasledujúcom ročníku sa Galanta umiestnila v 2.  kolkárskej lige západ na 9.  mieste a očakávalo sa zlepšenie tejto pozície. 

V ročníku 2000/2001 určité zlepšenie naozaj nastalo, mužstvo sa umiestnilo na 6.  mieste.  Ako už viackrát v histórii aj teraz zaúradovali predpisy.  Trnava, Partizánske, Dubnica a Galanta mali rovnaký počet bodov 21.  Napriek tomu že boli určité rozpory medzi Súťažným poriadkom a Rozpisom kolkárskych súťaží, dopadlo to pre Galantu nepriaznivo. 

Rozhodlo poradie v tabuľke vzájomných zápasov štyroch „namočených“ mužstiev.  Galanta bola na tom najhoršie a v celkovej tabuľke nakoniec skončila na 9.  mieste a zo súťaže vypadla. 

V nasledujúcej sezóne 2001/02 sa ale trauma z vypadnutia na hráčoch neprejavila a od začiatku išlo mužstvo za jediným cieľom, ktorým bol postup do 2. kolkárskej ligy západ. 

V konečnej tabuľke skončila Galanta s 33 bodmi síce na 2.  mieste, ale to znamenalo postup spolu so  Šaľou, ktorá zvíťazila o jediný bod. 

Postup vybojovali hráči Barczi, Butko, Mikuš, Daniel Pivko, Čeleda, 

Rácz, Jozef Pivko, Párkány a Kaigl.  

Mužstvo, ktoré postúpi do vyššej súťaže zvyčajne nemá vysoké ambície.  Zvyčajne si dáva ciele na umiestnenie v strede tabuľky.  Mužstvo Galanty však malo v tomto období už pomerne skúsené mužstvo, ktoré si vyskúšalo aj pády aj vzostupy a preto cieľom bolo v ročníku 2002/03 2. kolkárskej ligy západ umiestnenie na špici tabuľky,  prípadne postup do 1. kolkárskej ligy západ.  Pred sezónou v auguste 2002 mužstvo posilnil Peter Ďuriš zo Spojov Bratislava, ktorý s kolkami začal ako dorastenec v Sládkovičove už v roku 1968,  hral aj v Interi Bratislava a má dlhoročné skúsenosti z rôznych súťaží.  Svojimi výkonmi hneď presvedčil, že bude pre mužstvo veľkou posilou a okamžite sa presadil do základnej zostavy. 

Zlaté Klasy však v tomto ročníku mali naozaj najlepšiu formu a s 28 bodmi postúpili.  Trojica za nimi Stará Turá, Partizánske a Galanta skončili s 24 bodmi v tesnom závese. 

Pre Partizánske to bola „labutia pieseň“, pretože do ďalšieho ročníka už nenastúpilo.  Táto dlhoročná bašta kolkárskeho športu padla za obeť búrlivo meniacim sa podmienkam na Slovensku.  Ich pôsobenie nemalo podporu mesta, štvordráhová kolkáreň v Partizánskom bola určená na iné účely a nemali vlastne kde ani za čo hrať.. .   Pamätný prvý súper Galanty pri otváraní novej štvordráhovej kolkárne ukončil svoju dlhoročnú históriu. 

2004 Znovu v prvej lige !

Neúspešný pokus o postup do prvej ligy mužstvo ešte viac zmobilizoval, pretože hráči sa presvedčili, že je to naozaj možné.  Súťaž bola zaujímavá aj tým že prvýkrát sa hralo na 120 hodov združených a mužstvá si len zvykali na nové podmienky.  Po jesennej časti druhej ligy mala Galanta na konte len dve prehry a s náskokom viedla tabuľku. 

V jarnej časti úplne prevalcovala súperov a suverénne so 42 bodmi a s osem bodovým náskokom zvíťazila.  V Galante sa oslavoval postup. 

Úspech Galanty dosiahli hráči Karol Kaigl,  Jozef Pivko, Daniel Pivko, Peter Ďuriš,  Attila Barczi,  Štefan Kudlaňa a Jozef Butko.   V niekoľkých zápasoch nastúpili aj Jeriga,   Bánoczký,  Rácz,  Párkány a Dobrovodský.   

Tesne pred koncom súťaže dosť nešťastne zasiahol do priebehu súťaže  Slovenský kolkársky zväz, keď v prebiehajúcej súťaži zmenil „pravidlá hry“.  Reorganizáciou, ktorú vyhlásil od ročníka 2004/05 vznikli dve prvé ligy západ a východ a dve druhé ligy západ a stred.  

Z druhej ligy tak do prvej ligy postúpilo sedem mužstiev !

Na radosti kolkárov to však nič nezmenilo.  Galanta má po dlhých rokoch prvú ligu !

Súťažný ročník 2003/04 sa zapísal do histórie ako jeden z najúspešnejších.  

Suverénny postup kolkárov Galanty bol ocenený aj Mestským úradom v Galante.  Pri slávnostnom vyhodnotení najlepších športovcov Galanty za rok 2004 boli pohármi a pamätnými plaketami odmenení Jozef Butko medzi jednotlivcami a víťaz 2. kolkárskej ligy západ družstvo MKK Slovan Galanta.  

2004 –2006 Pôsobenie v prvej lige

Vzhľadom na spomínanú reorganizáciu sa do prvej ligy západ dostalo až sedem mužstiev z druhej ligy, takže mužstvá sa dobre poznali.  Súťaž bola mimoriadne vyrovnaná a záležalo doslovne na každom zvalenom kolku.  V ročníku 2004/05 zvíťazilo v prvej lige mužstvo KK Zentiva Hlohovec a vrátilo sa tak do extraligy.  Galanta skončila na slušnom 6.  mieste. 

Po odskúšaní v extralige sa pristúpilo od ročníka 2005/06 k bodovaciemu systému aj v prvej a druhej lige.  Systém bol podobný ako v ročníku 1995/96.  “Vylepšený“ bol v tom, že pribudlo nasadzovanie hráčov do súperiacich dvojíc.  Mužstvo domácich odovzdalo pred zápasom zostavu súperovi a ten nasadil podľa taktických zámerov  svoju zostavu. 

Prinieslo to oživenie v súťaži a nabúralo to istý nezdravý stereotyp. 

Ročník 2004/05 bol významný aj v tom zmysle, že do 3. ligy Trnavského a Nitrianskeho kraja bolo prihlásené C mužstvo.  Mladí hráči z liahne Karola Kaigla,  ktorí už výkonostne vyrástli pod vedením niektorých starších hráčov sa nezľakli skúsenejších súperov, skončili v súťaži na peknom 4. mieste a postúpili do 2. kolkárskej ligy.  V kádri C mužstva sa vystriedali nasledovní hráči   Martin Kaigl,  Serczel,  Tumma,  Šárközi,   Borsányi,   Magnus,  Haás,  Bugyi,  Palánky a Pilcz ml.   

Pretože B mužstvo z 2. ligy vypadlo,  mladé C mužstvo vlastne zabezpečilo účasť jedného družstva Galanty v druhej lige v ročníku 2005/06.  

Pred začiatkom ročníka 2005/06 prišiel do Galanty na hosťovanie dlhoročný hráč Kamenára Levice Zoltán Madarás.   Viacnásobný majster Nitranského kraja  ukázal  vo viacerých zápasoch svoje umenie a ako prvý z Galantských kolkárov dosiahol v majstrovskom zápase 600 zvalených kolkov na 120 hodov združených v zápase Stará Turá : Galanta, ktorý sa hral na kolkárni v Pobedime. 

V ročníku 2005/06 sa zopakovalo v 1. kolkárskej lige západ  umiestnenie Galanty na 6. mieste.  Zvíťazili Spoje Bratislava, ale pretože nemali dorastenecké družstvo, ktoré je podmienkou účasti v extralige nepostúpili a možnosť postupu nevyužili ani Modranka „B“ a Zlaté Klasy, ktoré mali v súlade so súťažným poriadkom na to právo.  Do extraligy tak nepostúpil nikto!

Tri kolá pred koncom odstúpil zo súťaže TJ Slovan Handlová.  Všetky jej zápasy boli anulované a skreslilo to pôvodnú tabuľku. 

B mužstvo a C mužstvo Galanty si zopakovalo situáciu z predošlého ročníka, keď C mužstvo postúpilo z 3. ligy a B mužstvo vypadlo z 2. ligy. 

Dlhodobo stabilná vysoká výkonnosť kolkárov bola znovu ocenená

Mestským úradom v Galante v apríli 2006.  Pri príležitosti ocenenia najlepších športovcov mesta Galanta za rok 2005 v kategórii najlepšie družstvo odovzdal  primátor mesta Ing.  Alexander Mézeš pohár a diplom družstvu kolkárov MKK Slovan Galanta. 

Rok 2006 bol rokom osláv 50. výročia organizovaných kolkov v Galante .MKK Slovan Galanta usporiadal pri tejto príležitosti množstvo sprievodných akcií .Z nich treba spomenúť najmä tradičný turnaj pri príležitosti Galantských trhov ,ktorého sa zúčastnilo šesť mužstiev – okrem našich priateľov z

Jeseníka to boli Rakovice ,Zlaté Klasy , Erőmű Budapešť , Győrhő Győr a Galanta .

Veľký úspech mala Galantská dvadsaťštyrihodinovka ,na ktorej sa zúčastnilo 104 kolkárov zo 14 oddielov a na ktorej boli utvorené dva rekordy ,ktoré sú zapísané v knihe slovenských rekordov.

Vyvrcholením osláv bolo slávnostné zasadnutie v Renesančnom kaštieli v Galante ,za prítomnosti primátora mesta ,zástupcov Slovenského kolkárskeho zväzu a asi päťdesiatich hostí .Zaslúžilí členovia oddielu tu obdržali diplomy a pamätné plakety .

MKK Galanta prispel veľkou mierou k propagácii kolkárskeho športu a akcie boli náležite uvedené aj v regionálnej televízii ,Slovenskom rozhlase, na internetových stránkach  a v tlači .